Daňová správa pri firmách otočila: opäť sa primárne sústredí na kontrolu DPH. Kontrola transferového oceňovania sa pritom nemení.

Daniari sa pri kontrolách zameriavajú primárne na DPH aj napriek tomu, že pri dani z príjmov registrujú najviac nálezov. Kontrola transferového oceňovania sa týka aj domácich prípadov.

Aj keď sa daňovej správe podarilo za uplynulé roky zúžiť tzv. daňovú medzeru pri DPH, kontrolám dane z pridanej hodnoty sa venuje čoraz väčšia pozornosť. Podiel kontrol DPH na celkovom počte daňových kontrol pokračoval aj v roku 2023 v raste. Kým v roku 2021 sa na DPH zameriavalo 61 % všetkých daňových kontrol, v minulom roku to bolo takmer 69 %.

Štát prichádza o peniaze kvôli menšiemu počtu kontrol dane z príjmu

Oproti minulosti sa však zásadne znížil počet kontrol dane z príjmov: kým v roku 2021 cielilo 35 % kontrol na daň z príjmov právnických osôb, minulý rok to bolo už len 14 %. Partnerka poradenskej spoločnosti Grant Thornton Silvia Hallová hodnotí, že kým ešte pred niekoľkými rokmi sa finančná správa stále viac sústredila na kontrolu firemných daní z príjmov, minulý rok sa jej pozornosť opäť zamerala najmä na DPH. Napriek tomu bol pri dani z príjmov počet nálezov vyšší ako pri dani z pridanej hodnoty. Tieto výsledky síce svedčia o vysokej efektivite kontrol, na druhej strane by silnejším dôrazom na kontrolu daní z príjmu mohol štát získať viac financií. V tejto oblasti, ktorá je dlhodobo zanedbávaná, totiž štát prichádza o najviac daňových príjmov.

Transferové oceňovanie v hľadáčiku

Daňoví kontrolóri sa nadaľej veľmi výrazne zameriavajú na kontrolu transferového oceňovania. V tejto oblasti daňové úrady uskutočnili v minulom roku len 95 kontrol, avšak dorub na dani dosiahol výrazných 112,6 milióna eur. V porovnaní s rokom 2021 ide o dvojnásobný počet kontrol, avšak s takmer trojnásobným daňovým dorubom (46,8 mil. eur v roku 2021).

Daňová správa sa podľa Silvii Hallovej v posledných rokoch stále silnejšie zameriava na transferové oceňovanie, čiže nastavenie transfer pricing cien v rámci skupiny firiem. Na rozdiel od minulosti sa výrazne viac kontrol týka tuzemského transferového oceňovania. Firmám preto odporúča, aby túto oblasť nepodceňovali. To znamená, že pri predaji tovarov či služieb v rámci spriaznených osôb a firiem je potrebné transakcie náležite zdokumentovať a podložiť benchmarkovou analýzou a ďalšími dôkazmi v závislosti od oblasti podnikania.

Vývoj počtu a výsledkov daňových kontrol 2019-2023

Tri zo štyroch kontrol končia dorubením dane

Na výsledkoch Finančnej správy jednoznačne vidieť, že sa z roka na rok stále viac profesionalizuje. Aj keď sa celkový počet kontrol z úrovne typickej pre roky 2019-2021 znížil približne o tretinu, celková efektivita kontrola je stále vysoká na úrovni 78 %.  To znamená, že tri zo štyroch kontrol končia nálezom a dorubením dane alebo pokuty.

Keďže zákon o účtovníctve ukladá povinnosť právnickým osobám viesť účtovníctvo v elektronickej podobe, využíva daňová správa dlhodobo softvér IDEA na automatické spracovanie podkladov od daňovníkov a urýchlenie daňových kontrol. Softvér analyzuje dáta z účtovníctva. Silvia Hallová zhodnotila, že v oblasti vyhodnocovania a analýzy dát finančná správa za posledné roky urobila skutočne výrazný pokrok. Práca s rizikovými indikátormi, na základe ktorých sa daňové úrady cielene zameriavajú na spoločnosti a opatrenia vykazujúce nezrovnalosti, sa oproti minulosti zásadne zlepšila.

Viac analyzovaných dát ďalej zvýrazňuje nedostatok odborného personálu

Slabým miestom však naďalej zostáva nedostatok odborníkov, a to najmä na mimoriadne vyťažených bratislavských daňových úradoch. Zameranie sa na transferové oceňovanie si vyžaduje dostatok odborne erudovaných ľudí v oblastí daní a daňového štruktúrovania, ktorých ja v daňovej správe naďalej málo. Navyše, daňová správa od januára tohto roku dostáva veľkých objem dát o predávajúcich na digitálnych platformách ako napr. Booking, Airbnb, Sashe a pod. To dostáva personálne kapacity na daňových úradoch pod ešte väčší tlak.

Kontrolóri „idú“ po stratových firmách a zlučovaniach firiem

Aj v minulom roku sa finančná správa významne zameriavala na stratové spoločnosti a organizačné zložky v rámci nadnárodných skupín pôsobiacich na Slovensku. Silvia Hallová vysvetľuje, že tieto firmy dnes dostávajú výzvy na vysvetlenie transfer pricing metodiky a dôvodov vykázania účtovnej straty, pričom finančné úrady neraz prídu aj na miestne zisťovania, kde sa pýtajú na fungovanie slovenských spoločnosti alebo organizačných zložiek v rámci skupiny a celkovú organizačnú štruktúru. Po miestnom zisťovaní daňový úrad zvykne otvoriť daňovú kontrolu. Pripravenosť v tejto oblasti je preto podľa Silvii Hallovej na mieste.

V praxi nie je žiadnym prekvapením, keď daňový úrad otvorí daňovú kontrolu z dôvodu vykázaných oslobodených výnosov a významného odpočtu goodwillu pri podnikových reorganizáciách. Silvia Hallová vysvetľuje, že predmetom kontrol sú dnes napríklad zlúčenia, kde je vykázaný významný goodwill prípadne tzv. debt push down štruktúry, pri ktorých sa po zlúčení uplatňuje do výdavkov úrokový náklad z úveru na financovanie kúpy obchodného podielu na spoločnosti a započítava sa so ziskom z bežnej obchodnej činnosti kúpenej spoločnosti. Predmetom preverovaní sú práve obchodné dôvody vedúce k zlúčeniu.

Kontrola nadmerných odpočtov a zmiznutých dodávateľov a spochybňovanie odbornosti

Významnou oblasťou v oblasti DPH naďalej zostáva preverovanie oprávnenosti nadmerných odpočtov. Finančné úrady dnes využívajú pri preverovaní DPH transakcií rôzne miestne dožiadania od odberateľov alebo dodávateľov na predloženie dôkazov o transakciách. Zo skúsenosti sú problematickí „zmiznutí“ dodávatelia, ktorí s finančnou správou nekomunikujú. Daňová odborníčka Grant Thornton Ľubomíra Murgašová vysvetľuje, že firma, ktorá si uplatnila nadmerný odpočet, musí preukázať, ako si preverovala dôveryhodnosť a spoľahlivosť svojho dodávateľa. Problémom je, že firmy si často nezálohujú emailovú komunikáciu a kroky pri schvaľovaní dodávateľa. S odstupom času tak nevedia preukázať svoje kroky.

Finančná správa zvykne často spochybňovať rôzne subdodávateľské alebo sprostredkovateľské vzťahy, a argumentuje, že dané firmy nemohli byť dodávateľmi, keďže nedisponujú napríklad potrebným materiálnym a personálnym vybavením. Podľa Ľubomíri Murgašovej sa to deje najmä pri marketingových nákladoch alebo v často preverovanom sektore IT služieb. Ľ. Murgašová preto odporúča, aby si v týchto oblastiach firmy dali záležať na vydokladovaní výberu dodávateľov a preukazovať dodanie objednávkami a zmluvami.

Spoliehať sa na „slepotu“ finančnej správy sa nemusí vyplatiť

Ak sa podnikatelia spoliehajú na istú mieru „slepoty“ finančnej správy, môžu byť nepríjemne prekvapení. Naše skúsenosti ukazujú, že v mnohých oblastiach sa finančná správa výrazne profesionalizovala a má dnes k dispozícii nielen množstvo údajov o daňovníkoch, ale tiež nástroje na ich spracovanie a vyhodnotenie.Finančná správa dnes napríklad oveľa častejšie ako v minulosti pracuje s informáciami od bánk o pohyboch na účtoch, ktoré aj využíva ako podnet na kontrolu. Silvia Hallová odporúča aby si daňovníci boli vedomý týchto skutočností a boli pripravený na možné daňové kontroly.

Finančná správa by mala namiesto represie poskytovať firmám servis

Prirodzene stále sa vyskytujú prípady neskúsených kontrolórov, ktorí sa „pasujú“ do role odborníkov s detailnou znalosťou fungovania konkrétneho sektora, ktorému však očividne nerozumejú. Táto skutočnosť je pre kontrolované firmy vždy frustrujúca. Rakúsky odborník Wilfried Serles, ktorý stojí na čele poradenskej spoločnosti Grant Thornton na Slovensku, hodnotí, že v porovnaní s minulosťou sú daňovníci viac ochotní brániť svoje práva aj súdnou cestou. Práve táto cesta môže podľa neho priniesť väčší balans medzi doterajšou nadradenou rolou finančnej správy a jej takzvanými „nespochybniteľnými pravdami“ a firmami, ktoré si stoja za svojimi finančnými výkazmi. Podľa W. Serlesa je pritom zásadné, aby sa finančná správa postupne zmenila z takpovediac represívneho orgánu na službu, ktorá bude uľahčovať život serióznym firmám pri plnení ich daňových povinností a, naopak, bude sa primárne zameriavať na problematické firmy.