Európska komisia schválila nové ESG štandardy od roku 2024. Odborník odporúča, aby firmy začali zbierať ESG dáta čím skôr

Európska komisia úvodom augusta 2023 schválila európske štandardy pre vykazovanie udržateľnosti (ESRS), ktoré nadobudnú účinnosť od 1. januára 2024. Ide o súbor pravidiel, ktorými sa do budúcnosti budú riadiť firmy pri reportingu udržateľnosti známom pod skratkou ESG (Environmental, Social, Governance). ESRS vypracovala Európska poradná skupina pre finančné výkazníctvo (EFRAG) a súčasťou európskeho práva sa stanú do 31. decembra 2023.

Zbieranie ESG dát bude od januára 2025 povinné pre veľké firmy, avšak nefinančné ESG kritériá budú už v blízkej budúcnosti ovplyvňovať aj menšie spoločnosti. Napríklad banky pri rozhodovaní o prevádzkových a investičných úveroch zvažujú ESG faktory už dnes a podľa nich upravujú úrokové sadzby. Takisto veľké spoločnosti už vyžadujú od svojich dodávateľských reťazcov informácie v oblasti ESG pre svoje vykazovanie. Peter Vaško z poradenskej spoločnosti Grant Thornton preto odporúča, aby každá firma postupne začala zbierať potrebné dáta a hľadala spôsoby, ako sa v ESG hodnotení zlepšiť.

Oblasti merania vplyvu firiem na ich okolie

K doterajšiemu finančnému hodnoteniu firiem v Európe, typicky zastúpenému auditovanými ročnými výkazmi, pribudne nefinančný ESG reporting. Ide o meranie nehmotných parametrov, akými konkrétna firma zaťažuje svoje okolie. Inak povedané, Európska komisia bude od firiem vyžadovať, aby sa správali udržateľne a pravidelne merali svoj dopad na prostredie a svoje okolie. Tento druh reportovania zaviedla európska smernica o vykazovaní udržateľnosti podnikov CSRD. Smernica CSRD vyžaduje, aby od roku 2024 firmy zbierali špecializované informácie o plnení environmentálnych a sociálnych štandardov a štandardov v oblasti riadenia.  V týchto oblastiach sa bude merať dopad firiem na ich okolie a naopak, dopad okolia (napr. zmeny klímy) na firmu . Schválené štandardy ESRS predstavujú podrobné požiadavky na zverejňovanie informácií.

ESG by mali riešiť aj menšie firmy, inak môžu mať problém

Od roku 2025, teda za monitorované obdobie roku 2024, budú mať povinnosť zbierať dáta a vyhodnocovať plnenie jednotlivých indikátorov a od úvodu 2026 aj zverejňovať ESG report tie firmy, ktoré splnia minimálne dve z troch kritérií: aktíva v hodnote nad 20 miliónov eur, čistý obrat nad 40 miliónov eur, počet zamestnancov nad 250. Na Slovensku sa povinnosť bude týkať odhadom okolo 700 až 800 firiem. Peter Vaško, odborník pre oblasť ESG v poradenskej spoločnosti Grant Thornton, však zdôrazňuje, že ESG parametre by mali začať merať aj firmy, ktorým to zatiaľ smernica neukladá ako povinnosť. „To, ako firma ovplyvňuje životné prostredie, zaobchádza so zamestnancami a riadi svoje podnikanie, už dnes zaujíma banky a v blízkej budúcnosti budú ESG skóre brať do úvahy obchodní partneri a aj široká verejnosť. Banky budú stále menej ochotné poskytovať úvery pre projekty alebo firmy, ktoré nie sú ekologicky či sociálne udržateľné. ESG profil bude zaujímať aj obchodných partnerov, pretože firmy so slabým ESG skóre v ich hodnotovom reťazci im budú komplikovať ich vlastné podnikanie. A v neposlednom rade bude hrať rolu aj reputácia firiem,“ hovorí Peter Vaško.

Táto zmena sa už sčasti uplatňuje v praxi aj dnes. Napríklad banky majú podľa pokynov Európskej bankovej autority (EBA) pri poskytovaní úverov už od júna 2021 povinnosť hodnotiť popri finančných rizikách aj environmentálne a sociálne faktory, ako aj faktory v oblastiach správy a riadenia.

Firmy si môžu svoj ESG profil odmerať dotazníkom

Vykazovanie podľa štandardov ESRS nie je práve jednoduché. Firma na „odmeranie“ svojho ESG profilu potrebuje pomerne veľa údajov z rôznych oblastí, najmä čo sa týka personalistiky, dodávky energií, prípadne výroby a pod. V tejto situácii sú nápomocné tzv. self-assesment dotazníky, ktoré usmerňujú spoločnosti, aké údaje zbierať a kde ich hľadať. Jedným z prvých dotazníkov adaptovaných pre Slovensko je projekt Synesgy (service.synesgy.com/sk), ktorý zastrešuje CRIF – Slovak Credit Bureau. Firmy sa môžu bezplatne zaregistrovať a postupne do dotazníka dopĺňať jednotlivé údaje. Výstupom je celkové ESG skóre, čiže hodnotenie firmy spolu s odporúčaniami na zlepšenie.

Podľa skúseností spoločnosti Grant Thornton sa z troch pilierov ESG firmy na Slovensku venujú zatiaľ v prevažnej miere šetreniu zdrojmi. „Firmy typicky riešia inštaláciu fotovoltických elektrární na strechách budov či výmenu staršieho osvetlenia za úsporné LED svetlá. V tomto prípade je motivátorom najmä zdražovanie energií. Už v menšej miere sa vo firmách pracuje s ekologickými či sociálnymi kritériami vrátane rovnému prístupu k zamestnancom a odmeňovaniu,“ hovorí Peter Vaško.

Očakáva sa, že firmy sa aj vďaka schváleným ESG kritériám a intenzívnejšou komunikáciou o téme začnú zaujímať aj o environmentálne opatrenia a kroky na zlepšenie situácie v sociálnej oblasti a v oblasti spravovania firmy

Štandardy ESRS sa budú zavádzať postupne

Keďže ESRS štandardy sú komplexné a náročné pre firmy na zhromažďovanie dát, bude ich zavádzanie do praxe postupné. To znamená, že:

• všetky štandardy (vrátane požiadaviek na zverejňovanie a dátových bodov v rámci každého štandardu) budú podliehať posúdeniu významnosti zo strany vykazujúceho subjektu (s výnimkou štandardov "Všeobecné požiadavky" a "Všeobecné zverejňovanie"; ESRS 1 a ESRS 2);

• firmy s menej ako 750 zamestnancami môžu vynechať: v roku 2026 údaje o emisiách skleníkových plynov v rozsahu 3 a požiadavky na zverejnenie uvedené v štandarde o "vlastnej pracovnej sile"; v rokoch 2026-27 požiadavky na zverejnenie uvedené v normách o biodiverzite a o pracovníkoch hodnotového reťazca, dotknutých komunitách a spotrebiteľoch a konečných užívateľoch;

Zároveň Európska komisia rozhodla, že medzi dobrovoľnými ukazovateľmi budú kritériá prechodu na biodiverzitu (ESRS E4) a vybrané ukazovatele o "osobách, ktoré nie sú zamestnancami" v rámci vlastnej pracovnej sily podniku (ESRS S1) s tým, že firma v reporte vysvetlí, prečo považuje určitú tému udržateľnosti za nepodstatnú.

Okrem toho komisia zaviedla určitú flexibilitu v súvislosti so zverejňovaním povinných údajov. Napríklad poskytla väčšiu flexibilitu pri zverejňovaní finančných vplyvov vyplývajúcich z rizík udržateľnosti a pri zapojení zainteresovaných strán, ako aj pri výbere metodiky, ktorá by sa mala použiť pri procese posudzovania významnosti. Okrem toho EK upravila niektoré údajové body súvisiace so zverejňovaním informácií o korupcii a úplatkárstve v snahe o zvýšenie väčšej ochrane whistleblowerov.

EK a EFRAG (Európska poradná skupina pre finančné výkazníctvo) pri príprave štandardov ESRS úzko spolupracovali s Radou pre medzinárodné štandardy pre udržateľnosť (ISSB) a Globálnou iniciatívou pre výkazníctvo (GRI) s cieľom zabezpečiť vysoký stupeň interoperability. To znamená, že reporting firiem podľa ESRS bude celosvetovo kompatibilný.

Aké sú ďalšie legislatívne kroky

Po augustovom schválení štandardov ESRS nasleduje dvojmesačné obdobie kontroly zo strany Európskeho parlamentu a Rady EÚ s prípadnou možnosťou predĺženia na štyri mesiace. Ak nebudú vznesené žiadne námietky, štandardy ESRS nadobudnú účinnosť od 1. januára 2024. V prípade vznesenia námietok (keďže v tomto období nie je možné štandardy zmeniť), by sa proces pre prvý súbor ESRS musel začať odznova.

Štandard ESRS zahŕňa normy (infobox):

Dve prierezové normy, ktoré sa vzťahujú na všetky otázky udržateľnosti

• ESRS 1 - Všeobecné požiadavky ESRS 2 – Všeobecné zverejnenia

Environmentálne normy

• SRS E1 - Zmena klímy ESRS E2 - Znečistenie
• ESRS E3 - Vodné a morské zdroje ESRS E4 - Biodiverzita a ekosystémy
• ESRS E5 - Využívanie zdrojov a obehové hospodárstvo

Sociálne normy

• ESRS S1 - Vlastná pracovná sila
• ESRS S2 - Pracovníci v hodnotovom reťazci ESRS S3 – Dotknuté komunity ESRS S4 - Spotrebitelia a koneční užívatelia

Normy správy a riadenia

• ESRS G1 – Business Conduct