Potvrdzuje to kvalitatívny prieskum, ktorý pre poradenskú spoločnosť Grant Thornton zrealizovala agentúra GreenCall medzi vyššími manažérmi a členmi predstavenstiev, podľa ktorého až 60% firiem nehľadalo medzi zamestnancami talenty ani v kríze.
Podľa Andrey Vančíkovej, riaditeľky Human Capital Services v poradenskej spoločnosti Grant Thornton, ide o chybu: minulé krízy ukázali, že firmy, ktoré radikálne sekali náklady a zastavili investície do inovácií a ľudí sa z krízy dostávali len ťažko. To potvrdzuje aj prieskum, keď 7 z 10 firiem, ktoré hľadali interné talenty, dokázalo identifikovať aj zamestnancov, ktorí sa vo firme len „vezú“ a ťahajú jej výkon nadol.
Väčšina firiem v čase rastu nerieši, či majú „na palube“ správnych ľudí.
Poradenská spoločnosť Grant Thornton má od septembra 2020 novú službu Human Capital Services, zameranú primárne na budovanie a vylepšovanie manažérskych tímov. Aj keď prvým krokom zostavenia kvalitného tímu je analýza toho, čo má firma aktuálne v personálnom stave, na rozdiel od klasického personálneho auditu nejde len o výkon a počty splnených úloh.
Ako ukázal prieskum medzi slovenskými firmami, v prípade, že spoločnosť potrebuje zamestnancov s inými schopnosťami, iba 22 % firiem ich hľadá primárne vnútri firmy. To je chyba, ktorá firmy stojí nemálo zbytočne vynaložených prostriedkov aj času.
„Osobitne počas krízy firmy potrebujú vo firme rozvinúť nové schopnosti, aby dokázali vylepšiť služby. Vedúci pracovných tímov častokrát nemajú dostatočný odstup na to, aby dokázali zanalyzovať potenciál ľudí v tímoch a cielene ich rozvíjať. My im dokážeme pomôcť identifikovať tých správnych ľudí, ktorí majú najlepší potenciál priniesť firme úžitok .“
Zaučenie a dovzdelanie interného človeka je pre firmy jednoznačne lacnejšie. Pri nábore nových manažérov firma v priemere investuje ekvivalent 6 až 12 mesačných platov do ich prijatia a zapracovania, kým dosiahnu priemernú výkonnosť existujúcich ľudí vo firme. Nehovoriac o dlhom čase, ktorý si zapadnutie do tímu vyžaduje.
Veľa firiem musí v súčasnej situácii rozmýšľať nad tým, čo zmeniť, ak chce v dobrom zdraví prežiť. Robiť zmeny je vždy ťažké, dokonca aj v situácii, kedy sú už nevyhnutné.
Štatistiky ukazujú, že už od 200 – 300 zamestnancov narastá byrokracia rýchlejšie ako firma samotná.
Podľa známeho biznis konzultanta Garyho Hamela za posledných 35 rokov v USA narástli byrokratické pozície (manažéri a administratíva) o 112 %, zatiaľ čo počet bežných radových pozícií stúpol len o 47 %. Nárast byrokratických pozícií zároveň vo firmách brzdí rast produktivity.
Pre firmy je zásadné vytvoriť a udržiavať medzi zamestnancami kultúru podporujúcu talenty. Firmy s takouto kultúrou dokážu efektívnejšie priťahovať tých najlepších ľudí nielen zvonka, ale zároveň motivujú interných zamestnancov „ukázať sa“ a prejaviť viac zo svojho potenciálu.
S tým úzko súvisí aj snaha zamestnancov robiť veci lepšie. Podľa Garyho Hamela totiž štúdie ukazujú, že len jeden z piatich zamestnancov v práci verí, že na jeho názore záleží. S tým súvisí aj motivácia zamestnancov zlepšovať svoje výkony, procesy a produkty.
„Výkon ľudí priamo závisí od toho, ako sú vo firme riadení a ako sú motivovaní. Je to práve firemná kultúra a HR stratégia, ktorá určuje, ako ľudia komunikujú, ako sa podieľajú na riešení problémov a prichádzajú s novými nápadmi. Na Slovensku si mnohí myslia, že rozvoj ľudí je výlučne vecou HR oddelenia alebo osobných koučov. Správna cesta je však úzko prepojiť biznis a HR tak, aby rozvoj kultúry a ľudí tvorili a vlastnili lídri, a zároveň aby HR bolo schopné strategicky prispievať k rozvoju biznisu,“ vysvetľuje A. Vančíková.
Budovať firemnú kultúru nie je len záležitosťou „kancelárskych“ firiem, ale aj priemyslu.
