Zaručená e-faktúra ako nový nástroj v boji proti daňovým podvodom

Ministerstvo financií prichádza s návrhom na zavedenie nového opatrenia, ktorého cieľom je efektívny boj proti daňovým únikom. Zavedením zaručenej e-faktúry sa má znížiť medzera vo výbere daní a zabezpečiť vyšší daňový výnos do štátneho rozpočtu.

Zavedením zaručenej e-faktúry prichádzajú pre podnikateľov nové administratívne povinnosti. Očakáva sa, že reportingová povinnosť sa bude vzťahovať na všetkých podnikateľov – živnostníkov aj právnické osoby. Okruh povinných osôb bude teda širší a povinnosť vystavenia faktúry bude aj v prípadoch, kde takúto povinnosť neukladá zákon o DPH.

Ešte v januári 2021 bola Ministerstvom financií zverejnená predbežná informácia k návrhu zákona o zasielaní údajov z faktúr daňovníkmi finančnej správe. Podľa tejto informácie všetky podnikateľské subjekty budú povinné vyhotovovať v stanovenej lehote faktúru zo všetkých zrealizovaných obchodných transakcií, pri ktorých neplatí povinnosť evidovať tržby prostredníctvom e-kasa. Daňové subjekty budú na základe tohto zákona povinné odoslať vybrané fakturačné údaje finančnej správe, a to pred vyhotovením „finálnej verzie“ faktúry a pred jej doručením odberateľovi. Očakávame, že legislatívna podoba zákona bude čoskoro dostupná na medzirezortné pripomienkové konanie.

1) Dôvody na prijatie tohto nástroja

Boj proti daňovým únikom je jeden z hlavných bodov programového vyhlásenia vlády SR. V rámci stanovených cieľov sa vláda zaviazala znížiť medzeru vo výbere daní, nakoľko v porovnaní s ostatnými členskými štátmi, Slovenská republika zaostáva v efektívnom výbere daní, a to aj napriek už zavedeným reportingovým nástrojom (kontrolný výkaz). Cieľom je dosiahnuť daňový výnos aspoň na úrovni európskeho priemeru. Vďaka zaručenej e-faktúre by finančná správa mala mať k dispozícii informácie o transakciách v čase ich reálneho uskutočnenia, a v prípade dobre nastaveného kontrolného mechanizmu pri spracovaní dát z poskytnutých faktúr, by mala byť schopná odhaliť prípadné daňové podvody už na začiatku. Z vyššie uvedeného chce preto štát pristúpiť k zavedeniu zaručenej e-faktúry, kedy sa budú finančnej správe reportovať údaje o dodaniach v reálnom čase.

2) Čo prinesie zavedenie zaručenej e-faktúry?

K predloženej predbežnej informácií sa v pripomienkovom konaní mala možnosť vyjadriť odborná či laická verejnosť. Na základe tejto diskusie sa očakáva pozitívny prínos tohto nástroja v praxi v podobe vyššieho výberu daní, či postupnom vypúšťaní reportingových povinností (zrušenie kontrolného výkazu), zároveň táto zmena prinesie aj nové povinnosti pre daňovníkov.

V nasledujúcej časti uvádzame prehľad toho, čo by sa malo zmeniť v súvislosti so zavedením zaručenej e-faktúry.

• Zvýšenie administratívnej záťaže podnikateľov

Viacerí odborníci sa zhodli na tom, že prijatím tohto zákona sa opätovne zvýšia administratívne povinnosti pre všetkých podnikateľov. Aj keď sa v predbežnej informácii uvádza, že dôjde k prehodnoteniu aktuálne uplatňovaných opatrení, môžeme s určitosťou povedať, že v rámci prechodného obdobia budú finančnej správe zasielané informácie duplicitne, a to prostredníctvom e-faktúry ako aj kontrolného výkazu. Treba však dodať, že ak sa tento nový kontrolný mechanizmus v praxi osvedčí, Ministerstvo deklarovalo zrušenie kontrolného výkazu.

• Vyšší výber daní

Ako sme uviedli už vyššie, hlavný dôvod zavedenia systému zaručenej e-faktúry je zvýšenie daňových príjmov a zníženie rôznych daňových podvodov. Otáznou však naďalej zostáva oblasť, kde podnikatelia vedome/nevedome neevidujú svoje tržby (napr. cez e-kasu).

• Zasielanie fakturačných údajov pred vystavením finálnej verzie faktúry

Z predbežnej informácie vyplýva povinnosť zasielať fakturačné údaje ešte pred vystavením finálnej verzie faktúry. V praxi však často dochádza k prípadom, kedy podnikatelia nedisponujú všetkými potrebnými údajmi pre vystavenie faktúry, a preto dochádza k úpravám faktúr (zmena dodacích podmienok, zmena dátumu dodania, zmena v objednanom množstve alebo úpravy v osobe odberateľa a pod.). Dodávatelia si tak budú musieť tieto informácie overiť ešte pred vystavením faktúry. Po nahratí dokladu na finančnú správu, by finančná správa mala vygenerovať špecifický znak k danej faktúre (QR kód). Následne pred odoslaním faktúry bude dodávateľ povinný uviesť tento špecifický znak na faktúre.

• Dodatočné náklady v súvislosti s úpravami softvérov a riziko spojené so zabezpečením štátnej aplikácie

Podnikatelia musia rátať s dodatočnými investíciami do informačných systémov. Očakávame, že budú môcť na odoslanie informácií z faktúr využiť svoj fakturačný softvér, za predpokladu, že budú vedieť takúto možnosť nastaviť. Ako problém to vnímame najmä pre tých daňovníkov, ktorí používajú skupinové účtovné softvéry, ktorých úprava pre slovenské pomery nie je taká jednoduchá. Inou alternatívou bude aplikácia Ministerstva financií, ktorá by mala byť pre daňovníkov dostupná zadarmo. S čím sa musí aj finančná správa popasovať je zabezpečenie tohto systému proti úniku citlivých dát a kapacitne spracovanie obrovského množstva dát, ktoré bude na server finančnej správy pritekať denne. Zároveň stále veľké množstvo malých podnikateľov nepoužíva pri fakturácii žiaden ekonomický softvér a na fakturáciu využívajú iné prostriedky. Títo podnikatelia budú tak musieť prejsť na nový systém a zmeniť zaužívané postupy.

• Reportingové povinnosti pre všetkých podnikateľov

Ďalšou kategóriou podnikateľov, ktorí budú ovplyvnení zavedením tohto opatrenia sú podnikatelia, ktorým doteraz povinnosť vystavovať faktúry zo žiadneho zákona nevyplývala. Predpokladáme, že táto povinnosť sa môže v určitých prípadoch dotknúť aj zahraničných subjektov obchodujúcich so slovenskými daňovými subjektmi.

• Časový nesúlad medzi prijatím faktúry a jej zaevidovaním do účtovného systému

V praxi často dochádza k prípadom, kedy medzi prijatím faktúry a jej zaevidovaním uplynie určitý čas, v závislosti od toho, či ide o podnikateľa, ktorý je mesačným resp. štvrťročným platiteľom DPH alebo ide o podnikateľa, ktorý nie je platiteľom DPH a uplatňuje si paušálne výdavky. V uvedených situáciách podnikatelia zväčša evidujú doklady až po skončení daného zdaňovacieho obdobia, čo v prípade podnikateľov neplatiteľov DPH môže byť až po skončení roka. Prijatím tohto opatrenia sa preto opätovne zvýšia náklady súvisiace s vedením účtovníctva alebo daňovej evidencie, keďže faktúry bude potrebné zasielať priebežne a nie len po ukončení príslušného zdaňovacieho obdobia, tak ako to mali viacerí podnikatelia zaužívané.

3) Predbežný plán zavádzania zasielania údajov do praxe

Plán spustenia nových reportingových povinností je rozdelený do 3 nasledujúcich etáp:

• 1. etapa sa bude týkať obchodných transakcií realizovaných medzi štátnym sektorom a podnikateľmi, tzv. B2G (Business to Government) segment. Táto etapa by mala byť spustená ako prvá, a to od 1.1.2022.
• 2. etapa sa bude týkať obchodných transakcií realizovaných medzi podnikateľmi, tzv. B2B (Business to Business) segment. Táto etapa je predbežne plánovaná na 1.1.2023.
• 3. etapa sa bude týkať obchodných transakcií realizovaných medzi podnikateľmi a ich zákazníkmi, tzv. B2C (Business to Consumer) segment. Táto etapa je predbežne plánovaná na 1.1.2023.

Testovanie a vývoj v rámci 2. a 3. etapy by mal prebiehať do 31.12.2022.

Nakoľko aktuálne nie je známe znenie zákona, je otázne, čo sa zmení zavedením zaručenej e-faktúry a či jej implementácia do daňovej legislatívy bude skutočne vhodným a efektívnym nástrojom v boji proti daňovým podvodom.

Sledujte tento článok, budeme ho ďalej aktualizovať.