Konsolidácia verejných financií a boj proti daňovým únikom

Minister financií Ladislav Kamenický a Jozef Kiss, prezident finančnej správy (FS), sa na tlačovej konferencii 24.6. zhodli, že konsolidácii verejných financií by mal pomôcť lepší výber daní a boj proti daňovým únikom.

K zámerom ministerstva sa vyjadrila Silvia Hallová, odborníčka a partnerka poradenskej spoločnosti Grant Thornton:

Zrýchlenie a skrátenie procesu finančných kontrol

Podnikatelia rozhodne uvítajú, keď sa daňové kontroly skrátia. Dnes bežne daňová kontrola trvá rok až rok a pol. Profesionálne prebiehajúca daňová kontrola má začať oznámením, následným predložením podkladov, ich preverením a závermi nasledujúcimi v rýchlejšom slede, aby to nezaťažovalo podnikateľa a zároveň neviazalo kapacity finančnej správy. Dnes je bežné, že jeden tím má rozbehnutých viac daňových kontrol súbežne a prestávky medzi jednotlivými úkonmi v rámci jednej daňovej kontroly sú niekedy aj jeden mesiac. Kľúčové je, aby spoľahlivé firmy podľa príslušného indexu a po daňovej kontrole bez nálezu získali nejakú formu benefitu zo strany daniarov, napríklad v podobe kratších a špecificky zameraných daňových kontrol namiesto štandardných „širokospektrálnych“ daňových kontrol.

Alokovanie väčšej časti z 9 000 zamestnancov na kontroly

Ak chce byť Finančná správa efektívnejšia, potrebuje čo najlepšie pracovať s dátami a identifikovať potenciálne rizikové firmy. Správa daní sa musí viac zautomatizovať, aby sa uvoľnili kapacity na samotný výkon kontrol. To je úplný základ. To však neznamená, že obrazne zajtra sa môže 9 000 zamestnancov pustiť do výkonu kontrol. Z tohto počtu je množstvo ľudí, ktorí majú inú náplň práce a na samotný výkon kontroly nemajú vzdelanie a školenia, bez čoho sa nedá relevantne kontrolovať účtovníctvo firiem. Zvýšenie kapacity pre kontroly si bude vyžadovať sériu školení pre zamestnancov vyčlenených na doplnenie stavu súčasných daňových kontrolórov.

Lepšia analytika na odhalenie problematických firiem

Zlepšiť sa má tiež analytické spracovanie množstva domácich aj zahraničných dát, ktoré majú daniari k dispozícii. Tie by mohli podľa ministra pomôcť odhaliť problematické miesta, na ktoré je potrebné sa zamerať a vykonávať častejšie kontroly.

Posilnenie analytických kapacít je jednoznačne správny krok. Finančná správa však bude potrebovať kvalitné domáce aj zahraničné dáta, dobrých analytikov a využívanie soft warningu – upozornenia daňového subjektu na nezrovnalosť v dátach so žiadosťou o vysvetlenie alebo úpravu. S týmto prístupom často ani nie je potrebná daňová kontrola, a tým pádom sa šetria kapacity na výkon iných kontrol.“

Zavedenie eFaktúry ako nástroja proti daňovým únikom

Zavedenie eFaktúry ako nástroj boja proti daňovým únikom je jednoznačne správny krok. Otázne je však v tomto prípade načasovanie. EÚ chce prísť s jednotným riešením pre celú EÚ. Ak by Slovensko prišlo s vlastným riešením skôr, výrazne riskuje, že sa bude líšiť od toho európskeho a bude musieť celý systém prerábať. To môže zvyšovať náklady aj finančnej správy ako aj podnikateľov pri zavedení a adaptácii tohto systému. V tejto situácii je dnes Taliansko, ktoré zaviedlo eFaktúru v roku 2019.

Opatrenia proti zväčšujúcej sa daňovej medzere pri DPH

Časť tohto problému spočíva v zmene nákupného správania počas pandémie a po jej skončení. V rokoch 2020 a 2021 sa mnoho tovaru a služieb nakupovalo cez internet cez online platby, čo prirodzene redukovalo šedú ekonomiku. V posledných rokoch však opäť narástli platby v hotovosti, čo prispieva k zväčšovaniu daňovej medzery. Finančná správa sa už minulý rok opäť primárne zamerala na kontroly DPH a 7 z 10 daňových kontrol sa týkal práve dane z pridanej hodnoty. Na základe praxe a štatistík som však presvedčená, že štát by omnoho viac financií získal silnejším dôrazom na kontrolu daní z príjmu. Kým v roku 2021 cielilo 35 % kontrol na daň z príjmov právnických osôb, minulý rok to bolo už len 14 %. Ak bude tento trend pokračovať, štátu budú unikať výrazné príjmy. Výraznejšie riziko je práve pri sektoroch, ktoré prijímajú hotovosť od zákazníkov a neodvádzajú ani DPH a ani nedeklarujú svoje príjmy v daňovom priznaní. S týmto sa bude musieť štát nejako vysporiadať.

Sprísnenie kontrol voči veľkým subjektom, najmä v oblasti transferov peňazí do zahraničia

Neviem, čo mal presne na mysli pán minister pod pojmom transfery peňazí do zahraničia. Slovensko je otvorená ekonomika, obchodovanie so zahraničím a s tým súvisiace peňažné toky sú samozrejmá vec. Domnievam sa však, že pravdepodobne smeroval k nastaveniu transferových cien s prepojenými osobami v rámci jednej nadnárodnej skupiny a k tomu, ako tieto skupiny oceňujú vzájomné transakcie. Táto oblasť je významná aj z pohľadu výberu daní a je dôležité, aby mala Finančná správa pre túto oblasť kvalifikované tímy. Firmám dlhodobo odporúčame, aby túto oblasť nepodceňovali. To znamená, že pri predaji tovarov či služieb v rámci spriaznených osôb a firiem je potrebné transakcie náležite zdokumentovať a podložiť benchmarkovou analýzou a ďalšími dôkazmi v závislosti od oblasti podnikania.