Preventívna reštrukturalizácia je novou možnosťou, ako môžu firmy riešiť zlú finančnú situáciu

Preventívna reštrukturalizácia je re-negociácia, t.j. opätovné otvorenie a vyjednanie zmluvných vzťahov, na základe ktorých je dlhujúca firma povinná plniť svoje záväzky voči veriteľom. Základom je, že dlžník musí veriteľom hodnoverným spôsobom preukázať, že v najbližších 12 mesiacoch mu hrozí úpadok (a bude musieť sám podať návrh na konkurz), a že odklad splátok alebo odpustenie časti dlhu je v najlepšom záujme veriteľov. Súčasťou tejto úlohy je aj analýza životaschopnosti firmy.

Reštrukturalizačné opatrenia sa týkajú len  strany dlžníka. To podčiarkuje aj európska smernica, ktorá hovorí pri reštrukturalizácii o zmene v zložení, podmienkach alebo štruktúre aktív a pasív dlžníka alebo akejkoľvek inej časti kapitálovej štruktúry dlžníka. Toto pravidlo je rozhodujúce pri otázke, do akej miery dokáže reštrukturalizácia pomôcť. „Reštrukturalizácia rieši existujúce dlhy napríklad z čias pandémie, a to dvoma spôsobmi: odkladom splatnosti záväzkov alebo čiastočným odpustením záväzkov. Preventívna reštrukturalizácia preto nevie pomôcť s vysokými nákupnými cenami energií. Ak však firma energie už nakúpila a nevie ich uhradiť podľa zmluvných podmienok, dajú sa tieto záväzky reštrukturalizovať,“ hovorí Martin Provazník, partner právnickej firmy bpv Braun Partners.

Navyše, počas preventívnej reštrukturalizácie je možné požiadať o tzv. dočasnú ochranu. „To v prípade energií znamená, že ich dodávateľ nebude môcť ukončiť zmluvu pre neplnenie dlžníka. Takáto ochrana je ale len dočasná a trvá maximálne šesť mesiacov. Navyše s ňou musí zákonom určená skupina veriteľov súhlasiť,“ dodáva M. Provazník. Keď sa firme podarí presadiť zníženie dlhu za dodané energie a dodávateľ  bude napriek neuhradenému  dlhu povinný ďalej dodávať energie dlžníkovi pod dočasnou ochranou, logicky sa naštrbí zmluvný vzťah medzi dodávateľom a odberateľom.  A táto skutočnosť sa môže prejaviť okamžite po ukončení preventívnej reštrukturalizácie napríklad výpoveďou zmluvy. „Preto je kľúčové, aby dlžník situáciu nezneužíval, ale  otvorene  a riadne ukázal dodávateľovi, že má nečakané finančné problémy, avšak má záujem ich vyriešiť a aj v ďalších rokoch odoberať energie.“

Firma by si mala pri hroziacom úpadku prizvať na pomoc odborníkov

Pod hrozbou sankcie je štatutárny   orgán   každej firmy povinný    sledovať   finančnú   situáciu a ak je platobne neschopná, musí požiadať o konkurz alebo reštrukturalizáciu. V tejto fáze je pravdepodobné, že firma proces neprežije a zanikne.

Úpadok, ktorý ešte len hrozí, sa však dá dobrovoľne riešiť preventívnou reštrukturalizáciou. Ak štatutárny orgán nemá dostatok odborných vedomostí alebo skúseností, je povinný vyhľadať pomoc odborníka na posúdenie, či dlžníkovi hrozí úpadok a aké opatrenia je potrebné uskutočniť na prekonanie hroziaceho úpadku. „Úlohou poradcu dlžníka je zanalyzovať situáciu hroziaceho úpadku a navrhnúť riešenie, čiže reštrukturalizačný plán. Kľúčovou požiadavkou na poradcu dlžníka je jeho ekonomická a právna zdatnosť a tiež technická  a personálna vybavenosť. Navyše musí požívať dôveru relevantných veriteľov, čiže každého, kto má 20 % a vyšší podiel na nespriaznených pohľadávkach. V opačnom       prípade totiž hrozí, že veritelia neodsúhlasia reštrukturalizačný plán,“ vysvetľuje Filip Tichý, partner poradenskej spoločnosti Grant Thornton.

Finančné ukazovatele – kedy hrozí úpadok?

Technicky možno preventívnu reštrukturalizáciu použiť vtedy, ak hrozí, že v najbližších 12 mesiacoch bude rozdiel medzi výškou splatných peňažných záväzkov a peňažného majetku (tzv. „medzera krytia“) menší ako desatina výšky jej splatných peňažných záväzkov.

Ako prebieha preventívna reštrukturalizácia

Preventívna reštrukturalizácia sa skladá z 2 častí:

• Príprava na reštrukturalizáciu: poradca dlžníka zanalyzuje aktuálnu finančnú situáciu a jej očakávaný vývoj a začína komunikáciu s vybranými veriteľmi. Dlžník musí v tejto fáze vypracovať koncept reštrukturalizačného plánu.
• Podanie návrhu: v ďalšom kroku nasleduje podanie návrhu na verejnú alebo neverejnú preventívnu reštrukturalizáciu.

Verejná alebo neverejná preventívna reštrukturalizácia – ktorý variant si vybrať?

Verejná preventívna reštrukturalizácia je nová dohoda o splácaní dlhu so všetkými veriteľmi, v rámci ktorej môže dlžník požiadať o dočasnú ochranu. Ide o formálny proces, ktorého sa okrem poradcu zúčastňuje nielen súd, ale aj súdom určený správca. Súd pritom vytvorí zo zoznamu veriteľov  tzv. veriteľský výbor.

Neverejná preventívna reštrukturalizácia je nová dohoda o splácaní  dlhu len s vybranými veriteľmi, ktorí ale musia podliehať dohľadu Národnej banky Slovenska (napr. banky a leasingové spoločnosti).

Zatiaľ čo súd verejnú preventívnu reštrukturalizáciu nepovolí, ak je dlžná spoločnosť v úpadku, alebo je vedené exekučné konanie voči dlžníkovi či výkon záložného práva voči dlžníkovi, pri neverejnej preventívnej reštrukturalizácii takéto požiadavky nie sú.

Počas verejnej preventívne reštrukturalizácie prebiehajú formálne úkony ako je napríklad informatívna schôdza veriteľov, zasadnutia veriteľského výboru a schvaľovacia schôdza. Neverejná preventívna reštrukturalizácia nemá takéto formálne procesy a veľa záleží na komunikácii medzi dlžníkom, poradcom a dotknutými veriteľmi. Reštrukturalizačný plán ako výsledok procesu verejnej či neverejnej preventívnej reštrukturalizácie musí posúdiť a následne aj potvrdiť súd. „Verejnú preventívnu reštrukturalizáciu odporúčam najmä dlžníkom, ktorí majú širokú pluralitu veriteľov a musia riešiť svoju dlhovú situáciu voči viacerým skupinám veriteľov. Neverejná reštrukturalizácia zas môže byť riešenie pre dlžníka, ktorý má vysoké úverové zaťaženie od inštitucionalizovaných veriteľov,“ odporúča Martin Provazník, partner právnickej firmy bpv Braun Partners.

Dočasná ochrana len so súhlasom veriteľov

Dlhujúca spoločnosť má právo požiadať spolu s návrhom na povolenie (verejnej) preventívnej reštrukturalizácie aj o tzv. dočasnú ochranu. Voči dlžníkovi pod dočasnou ochranou nemožno viesť exekúciu, výkon záložného práva, dlžník nie je povinný podať návrh na konkurz a je oprávnený uprednostniť plnenie nových záväzkov pred tými starými. Dočasnú ochranu možno udeliť na tri mesiace, pričom sa dá predĺžiť o ďalšie tri mesiace. S dočasnou ochranu musia vopred súhlasiť zákonom určení veritelia.

Preventívna reštrukturalizácia je flexibilnejšia. To môže byť rozhodujúce pri záchrane firmy

Reštrukturalizačný plán dlžníka obsahuje najmä opatrenia, ktorých cieľom je odvrátiť úpadok dlžníka  a zabezpečiť životaschopnosť firmy. Ide najmä o reštrukturalizáciu záväzkov (odklad splatnosti, čiastočné odpustenie, zmena zabezpečenia), zmenu majetkovej alebo kapitálovej štruktúry, reštrukturalizáciu ľudských zdrojov či zmenu riadenia a kontroly dlžníka. V rámci reštrukturalizačného plánu je potrebné taktiež riešiť financovanie týchto opatrení.

Celý ozdravný (reštrukturalizačný) proces je síce formálne ukončený prijatím reštrukturalizačného plánu, avšak výsledok celého konania bude závisieť od toho, či sa na základe prijatého reštrukturalizačného plánu podarí odvrátiť hroziaci úpadok spoločnosti.

„Ak to zhrniem, na rozdiel od klasickej reštrukturalizácie je tá preventívna oveľa flexibilnejšia a celkovo ide o rýchlejší proces. Preventívna reštrukturalizácia vytvára platformu pre intenzívnu a efektívnu komunikáciu s veriteľmi, ktorá môže byť pri riešení problémov firmy rozhodujúca. Je preto zásadné, aby vedenie firmy v problémoch dostatočne skoro oslovilo poradenskú spoločnosť a aby spoločne zvážili, či nie je vhodný čas na preventívnu reštrukturalizáciu. Zvlášť preto, že dočasná ochrana pred veriteľmi môže firme pomôcť dostať sa z problémov predtým, ako už bude neskoro,“ hovorí Filip Tichý.