Vo svete je trendom, že sa HR oveľa viac približuje k business operations. Oveľa častejšie sú za HR lídrov vyberaní ľudia z biznisu, napríklad takí, ktorí riadili väčšie tímy ľudí. Typický príklad sú manažéri predajných sietí alebo finanční manažéri. Tento trend má, samozrejme, aj svoje riziká. Ak sa človek bude príliš držať svojej doterajšej kompetencie (napr. finančný manažér stráženia nákladov), môže HR dopadnúť ako dokonalý stroj na sekanie nákladov, ktorý (obrazne) s vodou vyleje z vaničky aj dieťa. Ale to by da dalo ustrážiť, ak si človek na novom poste uvedomí, že „prešiel na opačnú stranu barikády“
Tým zásadným problémom vo firmách je odtrhnutosť vedenia od ľudí. Keď sa lídri príliš vzdialia od ľudí, často situáciu „hasia“ presunutím zodpovednosti na HR. Je to však len formálny krok, ktorý nič nerieši. Priepasť sa stále zväčšuje: ľudia nechápu, čo sa od nich očakáva, vedenie nie je spokojné s výsledkami a hľadajú sa vinníci. Často problém dopadne na hlavu HR, avšak ani výmeny HR manažérov v tejto konštelácii nič nevyriešia. Problém je totiž úplne inde.
Ako z tejto zapeklitej situácie von? V prvom kroku treba pustiť HR bližšie k biznisu, ku kľúčovým rozhodnutiam o ďalšom rozvoji firmy. Ak sa z tohto prístupu stane pravidlo, odpadajú ďalšie dva problémy. Vedenie firmy získa sprostredkovaný kontakt s radovými zamestnancami. A zároveň od HR aj odporúčania, ako rozvíjať, dopĺňať či obmieňať firemný tím. Pre rozvíjajúce sa firmy je totiž dôležité využívať intelektuálny potenciál ľudí naplno. Zvlášť v kríze, kedy treba financie vynakladať absolútne efektívne.
Nie je to klišé, ale fakt. Najväčší benefit pre zamestnancov je pozornosť a načúvanie. Dokáže ich neskutočne motivovať
Pravidlá a svet sa vyvíjajú a menia. Neexistuje perfektný univerzálny návod, ako veci robiť správne. Ako sú individuálni ľudia, tak aj firmy sa vzájomne líšia a vyžadujú inú kombináciu riešení. Ak však existuje jedna základná rada, je to venovať viac pozornosti ľuďom, tomu, čo dokážu urobiť a v akej konfigurácii. Lídri firiem by si ako jednu z priorít mali zadefinovať, že budú venovať čas a pozornosť tomu, ako a za akých podmienok budú ľudia najlepšie prispievať k lepšej výkonnosti firmy.
Nemám však na mysli viac benefitov či lepšie platy. Pomôžem si príkladom. Deti sa (zvlášť dnes) tešia do školy, lebo môžu byť so svojimi kamarátmi, s ktorými riešia rovnaké problémy a záujmy, ako majú oni sami. A pritom sa stále niečo nové učia, dozvedajú, skúšajú. Z mojej skúsenosti rovnaký princíp platí aj pre nás dospelých. Najväčším benefitom pre ľudí vo firmách je práca, ktorá ich baví a napĺňa, pretože o nej môžu spolurozhodovať. Ľudia túžia po motivujúcom prostredí a vzťahoch – vďaka nim sa v práci cítia ako doma. Ľudia sa chcú učiť nové veci a keď sa im niečo podarí, je to tá najlepšia forma motivácie.
Ak firemní lídri zmenia nazeranie na HR ako na administratívnu podporu, ale vsadia na skutočný záujem o ľudí a ich rozvoj, potom sa im to vráti spôsobom, ktorý posunie firemný biznis na iný level. Takýchto príbehov by som chcela na Slovensku vidieť stále viac.